NAJDÔLEŽITEJŠIA OTÁZKA: SPÁSA DUŠE

Žijeme vo svete, kde na človeka neustále útočia obrazy, posolstvá a frázy, ktoré ho pod rúškom pokroku a nezávislosti v skutočnosti znecitlivujú a pripútavajú jeho vôľu k márnym a povrchným veciam. K tomu sa pridáva nával aktivít, ktoré nám príliš často nedovoľujú luxus zastaviť sa a zamyslieť sa nad tým, akým smerom sme sa vydali, kam smerujeme...

Nájdeme si pri všetkej tejto aktivite čas na to, aby sme sa sami seba opýtali, či sme naozaj šťastní? Duchovné cvičenia sú v tomto prípade chvíľou zastavenia uprostred veľkého hluku a zmätku. Je to čas milosti, v ktorom v tichu a osobnom rozjímaní, ďaleko od rozptýlenia a starostí, načúvame Bohu: "Hovor, Pane, tvoj služobník počúva" (1 Sam 3, 9-10).

PREČO METÓDA SVÄTÉHO IGNÁCA Z LOYOLY?

Duchovné cvičenia podľa metódy svätého Ignáca boli viackrát odporúčané Magistériom Cirkvi.
Pius XI. vo svojej encyklike Mens Nostra učí, že spomedzi všetkých metód duchovných cvičení existuje jedna, ktorá "si zaslúžila najvyššiu chválu svätých a majstrov duchovného života a počas štyroch storočí priniesla nevyčísliteľné ovocie svätosti: máme na mysli metódu svätého Ignáca z Loyoly, ktorého obdivuhodná kniha Cvičení, malá rozsahom, ale veľká a vzácna obsahom. 
Odo dňa, keď ho slávnostne schválil a odporučil náš predchodca svätej pamäti Pavol III., sa takmer okamžite presadil a ustanovil ako najmúdrejší a najvšeobecnejší kódex pre duchovnú správu duší".

PREČO ROBIŤ DUCHOVNÉ CVIČENIA?

Duchovné cvičenia sú určené pre všetkých, ktorí cítia potrebu jasne vidieť, aká je Božia vôľa v ich živote, a pre tých, ktorí chcú napredovať v duchovnom živote. Dni venované cvičeniam sú dňami osobitnej milosti, v ktorých Boh požehnáva dušu, ktorá je veľkodušne pripravená počúvať Pánov hlas.

ČO ZNAMENÁ: DUCHOVNÉ CVIČENIA?

Duchovné cvičenia spočívajú v strávení niekoľkých dní v ústraní a tichu, počas ktorých má človek možnosť rozjímať o rôznych témach, ktoré mu vysvetľuje kňaz - kazateľ duchovných cvičení, pričom sa s najväčšou vernosťou riadi knihou Duchovných cvičení svätého Ignáca z Loyoly a zúčastňuje sa na liturgických úkonoch v dôvernom rozjímaní duše a ďaleko od všetkého svetského rozptýlenia.

Cvičenia sú preto časom rozjímania, modlitby a hľadania. Tak ako chôdza, prechádzka alebo beh sú telesné cvičenia, tak aj duchovnými cvičeniami môžeme nazvať "...každý spôsob prípravy a nastavenia duše na odstránenie všetkých neusporiadaných náklonností a po ich odstránení na hľadanie a nájdenie Božej vôle v usporiadaní svojho života pre spásu svojej duše".

(Svätý Ignác z Loyoly)